Malá Fatra - Strečno - Vrátna dolina

Ďalšia fantastická túra je za nami. Na stanici sme sa stretli traja. Ja, Bebe a Miriam. Spolu s ostatnými turistami sme nasadli do poriadne vyhriateho vlak, ktorý sa rútil cez prebúdzajúcu sa krajinu za dobrodružstvom. Z vlaku sme vystúpili a okamžite sme sa hnali smerom na starý hrad a odtiaľ smer Chata pod suchým (vrchnou cestou okolo hradu). Slniečko presvitalo pomedzi stromy a občas zafúkal vetrí. Na chate sme si dali krátku paouzičku  pri čajíku a kapustnici. Chatára som sa opýtal, či je žltá cesta popod biele skaly prešlapaná a bezpečná a po jeho kladnej odpovedi sme vyrazili sme Suchý vrch. Všetci dobre poznáte aktuálneho chatára a preto nemusím písať, že bol pod miernym vplyvom alkoholu. Rada do života ... NEVERTE MU !!!. Na žltej značke nebola ani stopa  a vyzeralo to tam nebezpečne. Preto sme radšej vybehli na Suchý vrch , kde nás čakalo prekvapenie v podobe poriadného víchra. Jeho rýchlosť, ako sme neskôr zistili, bola okolo 75 km/h. Celú cestu až na pár okamihov, kde sme boli v závetrí sme bojovali s týmto vetríkom, ktorý občas fúkol tak, že sme museli chytať rovnováhu ... :) ...ale zvládli sme to. Celý čas som sa modlil, aby bola lanovka zo Snilovského v prevádzke, no keď sme sablízili k stanici , lanovka bola vypnutá a okolo nej ani nohy. Prišli sme ku stanici a na naše prekvapenie sa vnútri tlačilo asi 30-40 ľudí a ako sme sa dozvedeli, tak sme došli na posledný možný termín. Zamiešali sme sa medzi ľudí a dole sme sa zviezli grátis. Bola to krásna odmena za celodenný boj s prírodnými živlami a blatosnehom na hrebeni.  Pri čakaní na autobus sme sa dozvedeli že lanovka pre silný vietor v tom dni ani nepremávala. Tak som to naše zvezenie bral ako dar zhora. Hory nám tymto poďakovali za to, že sme to nevzdali ako iní turtisti na suchom vrchu